Malý Žitný ostrov (Szigetköz) a DunakilitiJednou zo zvláštností Malého Žitného ostrova je, že názov každej osady má svoj vlastný príbeh. Sluhovia na jar vyhnali kravy svojich gazdov na ostrovy. Brodili ich z jedného ostrova na druhý a tak pásli stádo do neskorej jesene. S dobytkom na studenom odchove často ostávali vonku aj cez zimu. Pastieri boli svojrázni samotári. Na ochranu proti prírodným živlom si stavali lepenicové chajdy. Ostatná časť rodiny, ženy a deti, bývali na vyšších ostrovoch. Za pastiermi chodili na člnoch. Keď si pastier vzal za ženu gazdovu dcéru (čo sa viackrát prihodilo), na niektorom z ostrovov si postavili dom, z ktorého sa neskôr vyvinula väčšia usadlosť, taňa. Z týchto usadlostí vznikli po regulácii Dunaja obce.

Prastaré remeslá dnes už, žiaľ, nie sú v tejto oblasti príznačné, ale zanechali tu svoje stopy. Život človeka usadeného v oblasti vytvorenej vodou vždy určuje Dunaj. Niekdajšie povolania, s ktorými si dorábali chlieb, ako aj typické budovy pomaly zmizli, v mnohých prípadoch sa zachovali len ich stopy. Najstarším povolaním v tejto oblasti bol rybolov.

Všetci lovili ryby, veď vodu mali pri nohách. Staré rybárske náčinie sa dnes už takmer vôbec nepoužíva, alebo ak áno, tak len veľmi ojedinele. Dnes lovia ryby namiesto taplí a verší pomocou vlečných a kruhových rybárskych sietí, ba pytliaci používajú aj elektrinu. Ani staré pastierske remeslo už nikto nepestuje, pasenie brodením cez vodu sa skončilo. Stádo spása na vlhkých lúkach po celý rok hustú trávu. Trstina, vŕbové prútie a drevo poskytované prírodou sa používalo na mnohé veci. Z týchto materiálov sa stavali domy, zhotovovali nástroje, nábytok, člny a kompy. Spletaním vŕbového prútia chránili ľudia vodou omývané brehy. V dnešnej dobe len málokto vie z kukuričného šúpolia zhotoviť nákupné tašky alebo rohožky. Aj šikovných korytárov, dlabajúcich pekne tvarované korytá a korýtka, je dnes už málo. Veľmi sa zmenilo aj lesníctvo a ťažba dreva. Mechanizácia ťažby ukončila romantiku lesných prác. Kedysi boli čln a kompa dôležitými dopravnými prostriedkami. V súčasnosti je rozdiel v tom, že už nie sú poháňané ľudskou silou, ale pomocou motorových člnov. Tri prastaré povolania: vlečenie lodí, ryžovanie zlata a mlynárstvo úplne zanikli. Posledný zlatokop zomrel v roku 1944 a v tomto roku podpálili ustupujúce nemecké vojská aj posledný vodný mlyn.

Dunakiliti patrí medzi tie obce, ktorých jestvovanie je doložené listinami z najstarších čias. História obce siaha až do arpádovskej doby. Na pôvod názvu obce existujú rôzne vysvetlenia: Podľa niektorých bola obec pomenovaná po jej prvom majiteľovi, bratislavskom slobodníkovi menom Kilit. Iná teória hovorí, že usadlosť dostala meno po  šľachticovi menom Kelud.

Predpona mena obce poukazuje na jej úzke spojenie s Dunajom. V stredoveku sa obec krátku dobu volala Asszonyfalva (Freuendorf), vo voľnom preklade Dedina žien. Povesť hovorí, že nemecké vojská prechádzajúce obcou počas jednej vojenskej výpravy tu našli len ženy a deti. Muži slúžili v maďarskej armáde. V tomto ústne tradovanom príbehu je určite aj trocha pravdy, lebo nemecké meno obce Kiliti je podnes  Frauendorf.

Stránku sponzoruje reklama

Reklama

Reklama

Back to top