Cezhraničný home office. Ako zdaniť zamestnancov pracujúcich na home-office?

Máte zamestnancov, ktorí sú Slováci, avšak majú bydlisko v zahraničí a pracujú z domu? Alebo pre vás pracuje občan iného štátu? Posielate svojho zamestnanca na služobné cesty do zahraničia? Viete, ako by ste mali týchto zamestnancov zdaňovať?

Počas obdobia pandémie Covid-19 sa režim home-office stal pre mnohých zamestnávateľov nevyhnutnosťou.

Viete, ako by sa mal zdaňovať zamestnanec, ktorý má napríklad trvalý pobyt na Slovensku, ale s celou rodinou žije v Maďarsku, kde je zároveň aj daňovým rezidentom a pracuje pre slovenského zamestnávateľa na území Slovenska, pričom občasne chodí aj na služobné cesty do iných štátov?

V takomto prípade má Slovenská republika právo na zdanenie príjmov za dni, ktoré tento zamestnanec fyzicky odpracoval na území Slovenska. Príjmy za dni, počas ktorých bol na služobných cestách, napríklad v Nemecku, majú byť zdanené v Rakúsku, ako v krajine jeho daňovej rezidencie. Čo by na tom menila skutočnosť, ak dostane od svojho slovenského zamestnávateľa home-office a jeden deň v týždni odpracuje z domu z Rakúska? Ak si nie ste odpoveďou istý, čítajte ďalej.

Mnoho zamestnávateľov nerieši otázku zdaňovania príjmov zo závislej činnosti tých zamestnancov, ktorí napríklad bývajú v pohraničných oblastiach, v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku a podobne.  V prípade týchto zamestnancov je potrebné správne určenie ich daňovej rezidencie a následné posúdenie, ktorému štátu prislúcha právo na zdanenie ich príjmov.

Daňová rezidencia fyzickej osoby je podmienená jej trvalým pobytom, bydliskom a obvyklým zdržiavaním sa.  Ak sa fyzická osoba považuje za daňového rezidenta v dvoch štátoch, postupuje sa následne podľa rozhraničovacích kritérií zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi týmito štátmi. Berie sa do úvahy napríklad skutočnosť, kde má fyzická osoba centrum životných záujmov (kde žije manželka, kde chodia deti do školy a pod.)

V súvislosti s určovaním daňovej rezidencie zamestnancov je potrebné doplniť, že návrh novely zákona o dani z príjmov od roku 2021 vypúšťa výnimku pre zahraničných občanov (fyzické osoby), ktorí denne prekračujú hranice Slovenskej republiky za účelom výkonu závislej činnosti v Slovenskej republike. Títo občania by boli bez predmetnej výnimky na Slovensku daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Všeobecné pravidlo hovorí, že odmeny, ktoré daňový rezident poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu len v krajine daňovej rezidencie, ak svoje zamestnanie nevykonáva v druhom štáte.

Ak však zamestnanec vykonáva závislú prácu aj v inom štáte, platí, že sa jeho príjem môže zdaniť v tomto inom štáte, pokiaľ lokálna legislatíva bude považovať takýto príjem za zdaniteľný na jeho území.

Ako inak, existuje aj výnimka zo všeobecného pravidla:

Odmeny, ktoré plynú daňovému rezidentovi z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom štáte, sa môžu zdaniť aj v krajine daňovej rezidencie, ak sú súčasne splnené všetky tri dole uvedené podmienky:

  • príjemca príjmu, t. j. zamestnanec sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína  a končí v príslušnom zdaňovacom období a
  • odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého štátu a
  • odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte.

Príklad pre vysvetlenie všeobecného pravidla a výnimky z tohto pravidla:

Zjednodušene povedané, ak napríklad český daňový rezident vykonáva závislú prácu na území Českej republiky, zdaňuje tento príjem v Českej republike. Ak však závislú činnosť vykonáva na území Slovenska, právo na zdanenie tohto príjmu bude mať Slovenská republika. Podľa výnimky zo všeobecného pravidla sa aj príjem, ktorý poberá za prácu fyzicky vykonávanú na Slovensku, môže zdaniť v Českej republike (krajina daňovej rezidencie), ak sú splnené súčasne tri podmienky: 1. na Slovensku nestrávi viac ako 183 dní, 2. zamestnávateľ tohto zamestnanca nie je daňovým rezidentom Slovenska, 3. zamestnávateľ nemá na Slovensku stálu prevádzkareň.

V situácii, kedy zamestnanci pracujú na home-office je rovnako potrebné sledovať, na území ktorého štátu zamestnanec pre svojho zamestnávateľa pracuje. Prečo je to tak? Pretože pre účely zákona o dani z príjmov nie je podstatné, kto je jeho zamestnávateľ, ale na území ktorého štátu zamestnanec pracuje.

Príklad na zamestnanca pracujúceho na home-office v Maďarsku:

Zamestnanec, ktorý býva v Rajke a je aj maďarským daňovým rezidentom z dôvodu strediska životných záujmov, pracuje na pracovnú zmluvu u slovenského zamestnávateľa a fyzicky odpracuje na Slovensku 4 dni v týždni. Jeden deň v týždni pracuje z domu v Rajke. V takomto prípade je časť príjmov prislúchajúca jeho výkonu práce na Slovensku zdaniteľná na Slovesnku, časť prislúchajúca jeho výkonu práce počas home-office v Maďarsku.

Vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúcu pandémiu Covid-19 a jej potenciálne vplyvy na pravidlá medzinárodného zdaňovania v súvislosti s cezhraničnou prácou zamestnancov, vydalo OECD usmernenie.  Usmernenie sa zameriava najmä na riešenie situácií, kedy cezhraniční zamestnanci nie sú schopní fyzicky vykonávať svoje pracovné povinnosti v štáte, v ktorom obvykle svoje zamestnanie vykonávajú, ako aj na situácie, keď cezhraniční zamestnanci uviazli v štáte, ktorý nie je štátom ich daňovej rezidencie.

Usmernenie rieši otázky spojené s daňovou rezidenciou zamestnancov, kedy sú zamestnanci dočasne mimo svojho domova (štátu bydliska/svojej daňovej rezidencie) a uviazli v hostiteľskej krajine kvôli pandémii Covid-19, v dôsledku čoho nadobudli štatút rezidenta na základe vnútroštátneho práva (hostiteľskej krajiny). V týchto prípadoch sa v usmernení objasňuje, že zamestnanci by nemali získať postavenie daňového rezidenta v hostiteľskej krajine podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože ich pobyt by bolo možné považovať za dočasný a vznikol na základe mimoriadnej situácie.

Ďalej sa rieši situácia, kedy zamestnanci pracujú v jednej krajine („súčasná domovská krajina“) a získali tam postavenie daňového rezidenta, ale kvôli pandémii Covid-19 sa na krátky čas vracajú do svojej „predchádzajúcej domovskej krajiny“. Usmernenie pri takýchto situáciách uvádza, že podľa pravidiel v rámci medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia by si zamestnanci mali zachovať postavenie daňového rezidenta vo svojej „súčasnej domovskej krajine“ a nemali by znova nadobudnúť postavenie rezidenta na daňové účely vo svojej „predchádzajúcej domovskej krajine“ z dôvodu dočasného a výnimočného pobytu v dôsledku krízy Covid-19.

Na tému cezhraničného home-officu sme v spolupráci so spoločnosťou Accace usporiadali webinár, z ktorého záznam si môžete prostredníctvom platformy Inviton objednať tu.

S dovolením autorky: www.eduforbiz.sk/ako-zdanit-zamestnancov-pracujucich-na-home-office/

Dominika Pukalovič

www.eduforbiz.sk

 

 

 

Stránku sponzoruje reklama

Reklama

Reklama

Back to top